Dnes som stretla diviaka v lese. Skoro som sa po*rala od strachu. Diviak je pre mňa horší postrach než vlk alebo medveď... stretnúť ho v lese naživo som sa vždy bála. Nikdy v živote sa mi také nič nestalo a to behám po lesoch už dosť dlho, aj v noci aj dosť ďaleko od civilizácie. No už sa mi o tom snívalo veľakrát a v tom sne som sa vždy neskutočne bála o holý život.
Trávim pár dní u svojich rodičov, robím tak vždy, keď potrebujem nabrať silu koreňov. Presne tak ako divá sviňa keď potrebuje žrať, tak ide po korienkoch a vie vydolovať silu a potenciál spod zeme. A tak som šla venčiť Jacka dnes za bieleho dňa a nejak sme zašli hlbšie do doliny a zrazu sa Jack rozbehol do húštin. Tušila som, že to nebude len tak, ale už som nemala veľmi chuť ho stále vyvolávať, svojhlavý vlk v ňom si aj tak väčšinou robí čo chce. Už je starší tak viem, že srnu nedobehne tak som bola viac-menej v klídku.
Až po moment, keď zrazu z húštiny vybehol môj večne neohrozený vĺčko so stiahnutým chvostekom a v tesnom závese za ním taká statná asi 300 kg divá svinka. Ten moment som si myslela, že nastala moja i Jackova posledná hodinka. Svinka Jacka dobehla a naložila mu riadny žďuchanec a gúľala si ho chvíľku pred sebou ako futbalovú loptičku. Potom uznala, že mu stačilo, obrátila sa a vrátila sa pokojne do húštin.
Celú situáciu so mnou po telefóne prežila i moja drahá sestrička srdca Baška Barbara Fraj Buľubašová, ktorá ostala úplne pokojná s maximálnym presvedčením, že to dobre dopadne a podporou svojim nežným hlasom iba fandila môjmu únikovému manévru vo forme... vziať nohy na plecia a prášiť najrýchlejším behom svojho života smerom k civilizácií. V priamom závese za našim hrdinom dňa – Jackom. Btw. Ten je úplne v poriadku, okrem jeho ega neutrpela zranenie žiadna jeho časť, vlčie plemeno má hold hrubšie kosti a celkovo konštrukciu.
A ešte niečo. Baška vniesla do pochopenia príbehu pre mňa dôležitý aspekt. Čítam v tom veľkú múdrosť a význam pre mňa, a preto prinášam do tohto článku aj jej slová a vhľady. Pretože vlk alebo náš vlkopes pre mňa vždy bol neohrozeným čavenom. Ale ako Baška píše: „Pes symbolizuje okrem nádherných cností aj pascu slepej oddanosti čomukoľvek… aj viere v neohroziteľnosť ktorú Jackulko dnes stretol tvárou v tvár. Z vlka sa stalo šteniatko, na chvílinku keď sa stretol so svojou poraniteľnosťou a pokorou.“
A to šteniatko vo mne teraz sedí u svojich rodičov, popíja s nimi kávičku a zo srdca ďakuje za autentickú múdrosť svojich priateľov, za priazeň osudu a síl univerza a rekapituluje kde precenilo svoje sily, ale aj to kde je jeho najvyšší potenciál.
Keď sa môj tep vrátil zas do normálu, kukla som na spirituálny odkaz diviaka a teraz keď to čítam, tak mi toto moje životné stretnutie s mojim najväčším strachom života úplne jasné a som zaň nesmierne vďačná. Akože, nerada by som ho zopakovala, ale odkaz na význam diviaka ukazuje na silu a odolnosť a schopnosť človeka prekonávať životné prekážky. Pripomenulo mi moju vytrvalosť a prispôsobivosť v náročných podmienkach.
Diviaky sa v mnohých kultúrach spájajú so silou, inteligenciou a inštinktom prežitia vďaka ich prirodzeným schopnostiam prispôsobiť sa rôznym prostrediam, ostrými zmyslami a vynaliezavosťou pri hľadaní zdrojov potravy. Takže keď vám nabudúce poviem, že som unavená jak divá sviňa, tak viete z čoho. Verím, že už niet z úteku pred svojim najväčším strachom. Ako sme s Baškou skonštatovali, najviac sa bojíme vždy svojho najväčšieho potenciálu.
Tak krásne jarné dni priatelia a teda nie všetko čo šuští v chrastí musí primárne byť naša životná príležitosť k zmúdreniu, ale môže sa ňou nakoniec stať.
S láskou a vďakou za život a jeho skúsenosti,
Marcela
Comments