Milí priatelia,
Cítim, že nastal čas napísať vám správu, ktorá je dôležitá hlavne v mojom, ale i našom rodinnom živote a zároveň sa týka mnohých z vás, ktorý ste si obľúbili naše miesto Domoraj.
Domoraj vo Veľkých Karloviciach končí svoju cestu, zatvára za sebou dvere jednej veľmi silnej etapy a otvára nové, ďalšie.
Ešte síce netušíme, kde tie nové dvere budú, ale čo isto vieme, je, že tie staré vo veľkej žltej budove na kraji lesa sa zabuchli. Na konci mesiaca september 2024 odchádzame z našich priestorov a teda hľadáme nové miesto hlavne pre náš rodinný život a tiež ak bude zhora dané tak i pre Domoraj.
Život je zmena, to je jasné. No v našom prípade predčasná, nie veľmi dobrovoľná, ale už prijatá. Až teraz dokážem písať tieto riadky, lebo doteraz som cítila zlomky hnevu a preto som písať tento príspevok nemohla.
Hnevala som sa na veľa smerov kým som neprijala že cesta proste pokračuje a už sa nezastaví. Nedávno mi jedna známa napísala: „Tebe, vás nic nepoloží, Domoraj bude všude tam kde půjdete vy.“ A tak to je. A teda otváram možnosti životu, nech si nás berie a zanesie na miesto, kde vie, že sme potrební. My už dnes totiž vieme, že kdekoľvek to bude, my sme na misií a robíme to dobre a vieme to a milujeme to.
Domoraj sme vytvorili zo starej komunistickej budovy, ktorá trpela zanedbaním a špinou. Všetko sme vyčistili, rekonštruovali a zrenovovali a ....
....a zmenila sa politická a tým ekonomická situácia a nám prišiel po ani nie pol roku vytešovania sa ako nám to tu krásne vychádza, nový výmer záloh na elektriku, ktorý ukazoval 500% zvýšenie cien za cenu elektriky.
A ja som v ten daný moment vedela, že to je náš koniec. Ale keďže som ja neskutočne tvrdohlavá a mám v srdci kopec viery v dobro a život a tiež som tak trochu pitbull, že keď sa zahryznem je ma ťažko sundať, tak som si povedala, že to dáme. A tak sme to dávali rok a pol, respektíve ja. Dotovala som spoločnosť, ktorá poskytuje elektriku peniazmi, ktoré mali byť mojou odmenou za poskytovanie a držanie a rozvíjanie krásneho priestoru pre nás, pre ľudí na ceste k sebe.
A tak som držala až kým som došla do bodu, že som nevidela význam, že som nevládala a bola som finančne na hrane udržateľnosti. Bála som sa denne, že uvediem do risku seba a celú svoju rodinu, na ktorú som už skoro nemala ani čas a bola som neskutočne vyčerpaná.
V ten moment sa vo mne ozvala silná potreba prežiť. Pocítila som, že Domoraj je môj sen, ktorý sa ale v týchto priestoroch stáva nočnou morou a to nedopustím. Zároveň mi táto situácia pomohla uzrejmiť, že Domoraj, ako miesto, kde ľudia chodia ucítiť seba, uvidieť svoj potenciál, svoju dušu, srdce a načúvať telu, stále žije, vo mne a stále túžim takéto miesto tvoriť. Ale musela som pochopiť a prijať, že tu a teraz to nebude.
A tak po dlhých a ťažkých váhaniach a rozchodoch so svojim snom a návratoch...som sa rozhodla odísť nadobro a nechať tak toto miesto svojmu osudu a ja sa naplno zas prepojiť s tým svojim.
Takže, drahí priatelia, Marcela Berith, ktorá naďalej pomocou tanca otvára dvere potenciálu v nás, žije! Naďalej sprevádza ľudí do dotyku so sebou, a učí tanečnú medicínu, jej gro a jej metódy a tým navracia tanec tam kde vždy mal byť. Do ľudských sŕdc a domovov a Domorajov :-D
Marcela Berith vie, že poskytovať priestor v srdci kde je bezpečie, harmónia, svetlo a pokoj a nekonečné prijatie, je jej milovaná práca a poslanie. A to ako v srdci, tak ak to bude možné tak aj fyzicky.
A tak aj preto, keby ste náhodou vedeli o mieste, kde by Domoraj ako priestor mohol naďalej pokračovať, nielen pre Marcelu Berith ale aj pre ďalších z vás, ktorí lektorujete, učíte, hýbete sa, tancujete, robíte semináre a workshopy pre dobro ľudí a náš celkový rozvoj, dajte mi prosím vedieť. Také miesto radi s mojou rodinou podržíme v tom svetle a kráse, aké tu v Karloviciach ešte stále je a do konca septembra 2024 BUDE! Pretože to je sen, ktorý naďalej mám a ten žije.
Tu cítim, že ešte chcem vyjadriť poďakovanie a to všetkým, ktorí pomohli mne a mojej rodine pri udržaní, a oživení Domoraja, všetkým vám, ktorí ste Domoraj milovali ako vaše srdcové miesto a fandili ste mu. Všetkým, ktorí ste tu boli a vyjadrili nám slovami vaše krásne pocity, ktoré vo vás Domoraj zanechal už naveky. I všetkým vám, ktorí ste mňa toľkokrát podržali, keď som padla do všetkých tých chmár mysle a bolestí srdca a ťažoby. A vy ste mi pomohli vidieť cestu z nich von. I vďaka vám som sa rozhodla správne.
Tak držte nám palce, nech nájdeme zas to pravé a krásne miesto nielen pre prácu, teda Domoraj, ale hlavne pre svoj rodinný pokojný život.
Comments